Vyhlásenie predsedu senátu NS SR JUDr. Michalíka

21.06.2011 -

Prečo sa polícia sa bojí mojej výpovede?

(Doposiaľ som nebol políciou vypočutý a preto zverejňujem toto vyhlásenie)

       Považujem za nevyhnutné, aby polícia ma polícia vypočula pred tým, ako žiada Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o zbavenie mojej sudcovskej imunity. Taká možnosť je pre políciu, ak objektívne zhodnotí situáciu, nepochybne legitímna. Je zarážajúce, že pred podaním takého návrhu ma k veci vôbec nevypočula a ani o môj výsluch ani len neprejavila záujem. Pričom od skutku, ktorý sa mal stať údajne ešte v júli 2010 uplynul už skoro rok a ja sám, vo svojom vyhlásení z marca 2011 (z médií som sa dozvedel, že som podozrivý, dokonca podľa niektorých obvinený) som žiadal, aby som bol vo veci vypočutý. Nestalo sa. Prečo asi? Polícia sa nemôže vyhovárať, že v tejto konkrétnej veci nemám žiadne procesné postavenie. Moje procesné postavenie, vypovedať v tejto veci a vyjadrovať sa k možným obvineniam upravujú okrem iného Ústava SR, ako aj medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná.
      
       Bolo uverejnené celé moje meno a postavenie, pričom ostatné osoby, ktoré mali mať účasť (podľa polície už obvinení), boli označené len iniciálkami (okrem prokurátora). Tiež bola uvedená vedomá lož – „sudca prepustil obžalovaného z väzby“. Lož spočíva v tom, že každé rozhodnutie NS SR o väzbe je senátne. V tomto konkrétnom prípade rozhodol trojčlenný senát, kde každý člen senátu má rovnocenný hlas a nikto nevie, ako kto hlasoval.

       Ďalej zámerne nebolo uvedené, o aké rozhodnutie ide. Medzi prijatím úplatku a rozhodnutím musí byť príčinná súvislosť. Tu chcem opätovne vyhlásiť, že žiaden úplatok som nezobral a ani mi nebol ponúknutý. Z obsahu písomného vyhotovenia uznesenia (výroku a odôvodnenia) vyplýva, že obžalovaný nebol prepustený z väzby preto, lebo odpadol dôvod väzby – vyhýbanie sa trestnému konaniu. Rozhodnutie bolo v súde s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ústavou Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie senátu NS SR nebolo napadnuté dovolaním.

       Preto zostáva záhadou, prečo polícia nezverejnila úplné a objektívne informácie o prípade? Prečo ma v záujme objasnenia veci v rámci zákona toľko proklamovanej transparentnosti nevypočula k skutku a dôkazom, ktoré ho majú preukazovať? Prečo celý prípad vyšiel na verejnosť až po takom dlhom čase? Veď súhrn dôkazov, podľa mojich profesijných skúseností sa od júla 2010, kedy sa mal skutok stať, v podstate nemohol zmeniť.

       Prečo polícia informovala o veci práve v čase, keď sa na politickej scéne riešili závažné otázky okolo justície a prokuratúry?
Na tieto otázky sa veľmi ťažko hľadá logická odpoveď, ktorá by bola v súlade zo zákonom a etikou.
Pre odpoveď si musíme položiť ďalšiu otázku:

       Kto má prospech z takéhoto postupu polície a časti médií, ktoré následne poskytli upravené informácie slovom, textom aj obrazom (odovzdávanie obálky, sám sudca prepúšťa obžalovaného z väzby atď.) a tak manipulačne pripravovali verejnú mienku?
      
       Nemôžem sa ubrániť presvedčeniu, že nepochybne tí politici, ktorí, ktorí takto pripravenú a načasovanú situáciu, v kombinácii s inými, umelo skreslenými informáciami využívajú na svoje populistické kroky smerujúce proti justícii za účelom jej ovládnutia. Lebo spravodlivé je len to, čo hovoria oni, hoci to môže byť v rozpore s platnými zákonmi.

       Považujem doterajší postup polície v mojom prípade, za neobjektívny, protizákonný, zaujatý a účelový.

        To nie je len môj názor. Poukazujem na uznesenie Súdnej rady SR z 22. marca 2011 č. 1167, ktoré jednomyseľne konštatuje, že uvedený postup masmédií a PZ SR je v príkrom rozpore s čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, ktorý garantuje prezumpciu neviny, a súčasne zneužitím čl. 26 Ústavy SR upravujúceho slobodu prejavu a nerešpektovaním ústavného práva občana na ochranu osobnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti v zmysle čl. 19 Ústavy SR.
 
       Tento prípad vynára veľa otázok a pochybností a je len zatiaľ jedna odpoveď – doterajší postup je účelový a zaujatý....