TRETIA ČASŤ

Plénum najvyššieho súdu


Článok 8
Základné ustanovenia o pléne
  1. Plénum je kolektívny orgán s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva.
  2. Plénum tvorí predseda súdu, podpredseda súdu a ostatní sudcovia najvyššieho súdu vrátane sudcov dočasne pridelených na najvyšší súd. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o sudcoch"), nie je počas prerušenia výkonu funkcie sudcu členom pléna.
  3. Člen pléna, ktorý nemôže vykonávať funkciu sudcu podľa § 13 ods. 3 Zákona o sudcoch , nemôže sa zúčastniť na rozhodovacej činnosti pléna.

Článok 9
Rozhodovacia právomoc pléna
    Plénum
  1. uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady,
  2. prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
  3. prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
  4. prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
  5. prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
  6. určuje počet členov sudcovskej rady,
  7. dáva súhlas na zriadenie ďalšieho kolégia alebo opätovné zlúčenie kolégií alebo rozdelenie kolégií,
  8. prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.


Článok 10
Iná právomoc pléna
  1. V rámci inej právomoci plénum prerokúva najmä návrh správy najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na jej podklade dáva podnety na novú právnu úpravu.
  2. Na prijímanie uznesení pléna vo veciach uvedených v predchádzajúcom odseku platia primerane ustanovenia tohto poriadku o rozhodovacej právomoci pléna.

Článok 11
Zasadnutie pléna
  1. Plénum zvoláva predseda súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.
  2. Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna. Členovia súdnej rady, minister a generálny prokurátor majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna.
  3. Na zasadnutí pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na zaujatie stanoviska, sa zúčastňuje zástupca ministerstva a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len "generálna prokuratúra"). Na zasadnutie pléna možno prizvať aj iné osoby; o ich prizvaní rozhoduje predseda súdu.
  4. Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.
  5. Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí kancelária predsedu súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v odseku 3 najmenej desať dní pred zasadnutím.
  6. Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.
  7. Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu k   prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.
  8. Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.
  9. Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna.
  10. Na porade pléna sa môžu zúčastniť len členovia pléna.
  11. Na porade pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave, pripraviť návrh rozhodnutia na hlasovanie a rozhodnúť o veci.
  12. Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas najdlhšie dvoch týždňov.
  13. Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov pléna.
  14. Hlasuje sa verejne - zdvihnutím ruky. Každý člen pléna je povinný hlasovať. Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne.
  15. Každé uznesenie pléna musí byť vyhlásené; podľa povahy veci môže byť vyhlásený len podstatný obsah stanoviska alebo uznesenia.
  16. Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.
  17. Predseda súdu vopred určí sudcu za zapisovateľa. Zapisovateľov môže byť určených aj viac.
  18. Zapisovateľ o rokovaní pléna spíše zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania.
  19. Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice.
  20. Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté rozhodnutie pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna boli uverejnené v zbierke rozhodnutí a na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu.


Článok 12
Stanovisko pléna
  1. Plénum zaujíma stanovisko vtedy, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach
    a) senátov dvoch alebo viacerých kolégií, ktoré sa nepodarilo odstrániť prijatím stanoviska na spoločnom zasadnutí týchto kolégií,
    b) dvoch alebo viacerých súdov týkajúcich sa viacerých kolégií.
  2. Podnet na zaujatie stanoviska pléna sa podáva predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda súdu viazaný.
  3. Návrh na zaujatie stanoviska predkladá plénu predseda súdu.
  4. Návrh na zaujatie stanoviska musí obsahovať vymedzenie otázky, ktorú má stanovisko vyriešiť. Otázka sa musí týkať najmä použitia a výkladu určitej právnej normy alebo niekoľkých právnych noriem. Návrh musí obsahovať aj spôsob riešenia vymedzenej otázky; plénum však nie je viazané navrhovaným spôsobom jej riešenia. K návrhu treba pripojiť rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
  5. Pred zaujatím stanoviska možno požiadať o vyjadrenie kolégiá najvyššieho súdu a krajských súdov, ministerstvo, generálnu prokuratúru, prípadne aj iné orgány, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
  6. Predseda súdu doručí sudcom návrh na zaujatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
  7. Podaný návrh na zaujatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami pridelí predseda súdu ním ustanovenej pracovnej skupine (zloženej spravidla zo sudcov uvedených v článku 40), v ktorej rámci určí jej vedúceho. Pracovná skupina na podklade návrhu na zaujatie stanoviska a s prihliadnutím na obsah písomných vyjadrení vyhotoví návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môže prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
  8. V návrhu stanoviska sa spravidla uvedie vlastný obsah stanoviska (tzv. právna veta), ktoré má byť zaujaté a ktorého podstata spočíva vo vyriešení otázky týkajúcej sa aplikácie alebo interpretácie určitých právnych predpisov. V odôvodnení návrhu stanoviska sa poukáže na obsah právoplatných rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu zaujať stanovisko, na obsah vymedzenej otázky v podanom návrhu na zaujatie stanoviska, na obsah písomných vyjadrení; vždy sa uvedú všetky argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej otázky opiera.
  9. Pracovná skupina návrh stanoviska vyhotoví a predloží predsedovi súdu v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda súdu.
  10. Ak pracovná skupina dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté, upovedomí o tom predsedu súdu, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní. Rovnako postupuje, ak sám dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté.
  11. Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda súdu vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa plénum na návrh predsedu súdu môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska bude poverená iná pracovná skupina, ktorá bude povinná v ňou spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné vyjadrenia a výsledky rozpravy pléna.
  12. Rovnopis prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým sudcom najvyššieho súdu a príslušným kolégiám krajských súdov, ako aj všetkým okresným súdom Slovenskej republiky. Rovnopis prijatého stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na zaujatie stanoviska.
  13. Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v zbierke rozhodnutí.
  14. Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí pléna a nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, k zápisnici z rokovania pléna sa pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na spracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu so zaujatým stanoviskom.
  15. Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia pri svojom rozhodovaní.