ŠTVRTÁ ČASŤ

Kolégium najvyššieho súdu


Článok 13
Základné ustanovenia o kolégiu
  1. Kolégium je kolektívny orgán najvyššieho súdu s rozhodovacou a ďalšou právomocou vo veciach výkonu súdnictva, ktorá vyplýva zo zákona.
  2. Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna. Na návrh predsedu súdu môže plénum rozhodnúť o zlúčení viacerých kolégií. Sudca najvyššieho súdu je členom len jedného kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno preložiť do iného kolégia len s jeho súhlasom.
  3. Členmi kolégia sú sudcovia, ktorí sú zaradení do niektorého senátu tohto kolégia vrátane sudcov dočasne pridelených na najvyšší súd a rozvrhom práce zaradených do niektorého senátu tohto kolégia. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 Zákona o sudcoch , nie je počas prerušenia výkonu funkcie sudcu členom kolégia.


Článok 14
Pôsobnosť kolégia

    Kolégium
  1. na návrh predsedu kolégia, predsedu súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,
  2. na návrh predsedu kolégia, predsedu súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
  3. oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
  4. prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v zbierke rozhodnutí,
  5. prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
  6. prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
  7. prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie plénu,
  8. prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
  9. prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

Článok 15
Rozhodovacia právomoc kolégia
  1. V rámci rozhodovacej činnosti kolégium rozhoduje o návrhoch na uverejnenie rozhodnutí súdov v zbierke rozhodnutí. Návrh je oprávnený podať
       a) sudca,
       b) predseda senátu,
       c) predseda kolégia,
       d) podpredseda súdu,
       e) predseda súdu.
  2. Kolégium ďalej rozhoduje o návrhoch stanovísk kolégia (článok 14 ods. 1 a 2).
  3. Pred prijatím rozhodnutia o návrhu podľa odseku 1 a pred zaujatím stanoviska podľa odseku 2 môže predseda kolégia požiadať o vyjadrenie najmä iné kolégium, krajské súdy, ministerstvo, generálnu prokuratúru, prípadne aj iné orgány, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.

Článok 16
Ďalšia právomoc kolégia

  1. V rámci ďalšej právomoci kolégium prerokúva najmä
       a) návrh správy najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
       b) podnety na novú právnu úpravu.
  2. Na prijímanie uznesení kolégia vo veciach uvedených v odseku 1 platia primerane ustanovenia tohto poriadku o rozhodovacej právomoci kolégia.
  3. Veci organizačnej a konzultačnej povahy prerokúvajú členovia kolégia na pracovných zasadnutiach, ktoré zvoláva a vedie predseda kolégia; tieto zasadnutia nie sú zasadnutiami kolégia.


Článok 17
Predseda kolégia
  1. Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a z odbornej stránky koordinuje činnosť kolégia. V čase neprítomnosti predsedu kolégia vykonáva túto činnosť jeho zástupca, ktorým môže byť len predseda senátu kolégia, ktorého predsedu zastupuje.
  2. Predseda kolégia nie je orgánom správy najvyššieho súdu.
  3. Predseda kolégia môže požiadať o uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia; uvoľnený bude najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z tejto funkcie. O konkrétnom dni uvoľnenia rozhoduje predseda súdu.
  4. Predseda kolégia
       a) zvoláva zasadnutia kolégia, určuje program jeho rokovania a rokovania vedie,
       b) rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na zasadnutie kolégia,
       c) na základe právoplatných rozhodnutí senátov navrhuje kolégiu zaujatie stanovísk,
       d) navrhuje kolégiu prijatie stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
       e) navrhuje kolégiu vhodné právoplatné rozhodnutia na uverejnenie v zbierke rozhodnutí,
       f) dáva podnet predsedovi súdu na podanie návrhu na zaujatie stanoviska,
       g) upozorňuje kolégium, na ktorého čele stojí, na rozpory v rozhodovaní jeho senátov,
       h) riadi prieskumnú činnosť kolégia,
       i) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce a z poverenia predsedu súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia.
  5. 5. Predsedov kolégií volia a odvolávajú sudcovia príslušných kolégií. Voľbu a odvolanie predsedov kolégií upravuje poriadok pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, ktorý tvorí súčasť tohto rokovacieho poriadku. Voľba a odvolanie predsedu kolégia sa uskutočňuje na osobitnom zasadnutí sudcov kolégia, ktoré nie je zasadnutím kolégia v zmysle článku 18.


Článok 18
Rokovanie kolégia
  1. Kolégium zvoláva a jeho zasadnutie vedie predseda kolégia.
  2. Na zasadnutiach kolégia sa zúčastňujú členovia kolégia; právo zúčastniť sa na zasadnutiach kolégia majú predseda súdu, podpredseda súdu a predsedovia ďalších kolégií.
  3. Na zasadnutie kolégia môže byť prizvaný zástupca ministerstva, generálnej prokuratúry, súdov Slovenskej republiky, ako aj zástupcovia vedeckých inštitúcií a vysokých škôl.
  4. Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov, ak ide o zaujatie stanoviska, a za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov v ostatných prípadoch.
  5. Kolégium po prerokovaní predloženého materiálu rozhoduje hlasovaním. Hlasujú len členovia kolégia.
  6. Každý člen kolégia je povinný hlasovať.
  7. Rozhodnutie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov kolégia. Prehlasovaní členovia kolégia môžu názory, ktoré neboli prijaté, odôvodniť písomne.
  8. O priebehu zasadnutia sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda kolégia a zapisovateľ. Zápisnicu z rokovania kolégia vyhotovuje vždy iný člen kolégia postupne podľa abecedného poradia. K zápisnici sa pripoja i prípadné písomne vypracované odôvodnenia prehlasovaných členov kolégia.
  9. Prijaté rozhodnutie kolégia sa vždy vyhlási, následne písomne vyhotoví a zaradí do evidencie. Rovnopis vyhotovenia sa doručí predsedovi súdu, všetkým sudcom kolégia, ministerstvu, generálnej prokuratúre, ako aj ďalším orgánom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie. Predseda kolégia môže rovnopis rozhodnutia doručiť podľa okolností, významu alebo potreby aj súdom Slovenskej republiky.


Článok 19
Spoločné zasadnutie viacerých kolégií
  1. Na prerokovanie otázok týkajúcich sa rozhodovacej činnosti viacerých kolégií sa môže uskutočniť ich spoločné zasadnutie.
  2. Spoločné zasadnutie viacerých kolégií zvolávajú a ich program určujú
       a) spoločne predsedovia kolégií, ktorých spoločné zasadnutie sa má uskutočniť,
       b) predseda súdu.
  3. Spoločné zasadnutie viacerých kolégií vedie predseda kolégia určený dohodou predsedov zúčastnených kolégií alebo predsedom súdu.
  4. Spoločné zasadnutie viacerých kolégií je neverejné.
  5. Spoločné zasadnutie viacerých kolégií sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín členov z každého kolégia, ak ide o zaujatie stanoviska, a za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov z každého kolégia v ostatných prípadoch.
  6. Na spoločnom zasadnutí viacerých kolégií po prerokovaní predloženého materiálu sa rozhoduje hlasovaním. Hlasujú len členovia zúčastnených kolégií.
  7. Každý člen kolégia zúčastnený na spoločnom zasadnutí viacerých kolégií je povinný hlasovať.
  8. Rozhodnutie je prijaté, ak za jeho prijatie hlasovala dvojtretinová väčšina prítomných členov zúčastnených kolégií. Prehlasovaní členovia kolégia môžu názory, ktoré neboli prijaté, odôvodniť písomne.
  9. O priebehu spoločného zasadnutia viacerých kolégií sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu predsedovia zúčastnených kolégií a nimi určený zapisovateľ. K zápisnici sa pripoja i prípadné písomne vypracované odôvodnenia prehlasovaných členov kolégií.
  10. Prijaté stanovisko sa vždy vyhlási, následne vyhotoví písomne a zaradí sa do evidencie. Rovnopis vyhotovenia sa doručí predsedovi súdu, všetkým sudcom zúčastnených kolégií, krajským súdom, ministerstvu, generálnej prokuratúre, ako aj ďalším orgánom, ktoré boli požiadané o vyjadrenie.
Článok 20
Stanovisko kolégia
  1. Kolégium zaujíma stanovisko vtedy, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach
       a) senátov tohto kolégia,
       b) dvoch alebo viacerých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.
  2. Podnet na zaujatie stanoviska kolégiom sa podáva predsedovi kolégia alebo predsedovi súdu. Podaným podnetom nie je predseda kolégia alebo predseda súdu viazaný.
  3. Návrh na zaujatie stanoviska kolégiom podáva predseda kolégia alebo predseda súdu.
  4. Návrh na zaujatie stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku 12 ods. 4. K návrhu treba pripojiť rozhodnutia, v ktorých bola zistená nejednotnosť.
  5. Pred zaujatím stanoviska kolégiom možno požiadať o vyjadrenie subjekty uvedené v článku 12 ods. 5.
  6. Predseda kolégia doručí sudcom kolégia návrh na zaujatie stanoviska a zároveň im určí lehotu na písomné vyjadrenie.
  7. Podaný návrh na zaujatie stanoviska spolu so všetkými doručenými písomnými vyjadreniami predseda kolégia pridelí určeným sudcom kolégia (článok 40), ktorí na jeho podklade a s prihliadnutím na obsah písomných vyjadrení vyhotovia návrh stanoviska; rozsah vymedzenej otázky môžu pritom prekročiť, len ak je nevyhnutné posúdiť a vyriešiť aj ďalšie súvisiace alebo predbežné otázky.
  8. Vypracovaný návrh stanoviska musí obsahovať náležitosti uvedené v článku         12 ods. 8.
  9. Určení sudcovia návrh stanoviska vyhotovia a predsedovi kolégia predložia v lehote ním určenej; lehotu môže predĺžiť len predseda kolégia.
  10. Ak určení sudcovia dospejú k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté, upovedomia o tom predsedu kolégia, ktorý v takom prípade rozhodne o ďalšom postupe a svoje rozhodnutie písomne odôvodní. Rovnako postupuje, ak sám dospeje k záveru, že stanovisko nemá byť zaujaté.
  11. Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda kolégia vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa kolégium na návrh predsedu kolégia môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska budú poverení iní sudcovia tohto kolégia, ktorí budú povinní v nimi spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné vyjadrenia a výsledky rozpravy kolégia.
  12. Ak kolégium prijme stanovisko v otázkach sporných v rozhodovaní dvoch alebo viacerých krajských súdov, doručí sa prijaté stanovisko aj týmto súdom. Rovnopis prijatého stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu na zaujatie stanoviska. Predseda kolégia zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej internetovej stránke najvyššieho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v zbierke rozhodnutí.
  13. Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí kolégia a nesúhlasil s prijatým stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, k zápisnici z rokovania kolégia sa pripojí podstatný obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na vypracovanie písomného vyhotovenia prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa uverejní spolu s prijatým stanoviskom.
  14. Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia kolégia pri svojom rozhodovaní.