Stanovisko č. 1 Obpj 1/2005 - zánik poistenia

 » Stanoviská » Stanoviská Najvyššieho súdu SR vydané v roku 2006 » Stanovisko č. 1 Obpj 1/2005 - zánik poistenia

Stanovisko č. 1 Obpj 1/2005 - zánik poistenia

21.
STANOVISKO
 

 
Ak poistenie zanikne tým, že jednorazové poistné nebolo zapla­tené v lehote stanovenej v § 801 Občianskeho zákonníka, má poisti­te! voči tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, právo na pomernú časť jednorazového poistného za dobu do zániku poistenia.
 
(Stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2005, sp. zn. 1 Obpj 1/2005)
 
Vrozhodovaní senátov obchodného kolégia Najvyššieho súduSlovenskej republiky nie je jednotne posudzovaná otázka, či aj v prípade zániku pois­tenia s jednorazovým poistným pre nezaplatenie poistného (§ 801 Občian­skeho zákonníka) má poistiteľ právo na zaplatenie celého dohodnutého po­istného. Obe ďalej uvedené rozhodnutia riešili rovnakú situáciu, keď bolo dohodnuté poistenie s jednorazovým poistným, ktoré nebolo zaplatené v do­hodnutej lehote, v dôsledku čoho poistenie zaniklo podľa § 801 Občianskeho zákonníka. Dospeli tiež k zhodnémunázoru, že na rozsah povinnosti platiť poistné nemá vplyv doba jeho splatnosti, ani rozdelenie platenia poistného na dohodnuté poistné obdobie na splátky. K rozdielnemu stanovisku dospeli v otázke, či poisťovňa má právo na zaplatenie poistného za celé dohodnuté poistné obdobie alebo len pomernú časť pripadajúcuna dobudo zánikupois-tenia.
Vrozsudku z 26. septembra 2003, vydanom pod sp. zn. 5 Obo 140/03, Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že poistiteľovi patrí vždy celé jednorazové poistné. Patrí muaj vtedy, ak poistenie zaniklo pre nezaplatenie poistného podľa § 801 Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje platenie, resp. vrá­tenie poistného, ak poistenie zanikne pred uplynutím doby, za ktorú bolo zaplatené bežné poistnéaz§803 ods. 3. Ustanovenie § 803 ods. 3 upravu­je situáciu, keď nastala poistná udalosť a poistenie tým skončilo. Poistenie
  • takom prípade patrí do konca poistného obdobia, v ktorom poistná uda­losť nastala. Jednorazové poistné však aj v takom prípade patrí poistiteľo-
  • vždy celé. Z toho potom vyplýva, že jednorazové poistné patrí poistiteľo-vi vždy celé v dohodnutej výške, bez ohľadu na spôsob a dôvod skončenia poistenia.
V rozsudku, ktorý bol vydaný 4. novembra 2003 pod sp. zn. 2 Obo 181/03, naproti tomuNajvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že zásada stanovená v § 83 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že poistiteľ má právo na poistné za dobudo zánikupoistenia, platí bezvýhradne. Zákon v tejto súvis­losti nerozlišuje, či ide o bežné poistné alebo o poistné jednorazové. V § 803 ods. 3 je upravená špecifická situácia, keď poistenie zaniklo potom, ako na­stala poistná udalosť. V takom prípade sa už zaplatené jednorazové poiste­nie nevracia. Takémuto výkladu zodpovedá aj základná úprava poistenia upravená v § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane poistná uda­losť a osoba, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Inak by bol poistený povinný platiť poistné, hoci by poistiteľ nebol povinný pos­kytnúť poistné plnenie, i keby sa poistná udalosť vyskytla.
Na základe rozdielnych právnych názorov vyslovených v právoplatných rozhodnutiach predseda obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhol obchodnému kolégiu, aby na zjednotenie výkladu uvede­nej právnej otázky zaujalo stanovisko.
Obchodné kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení nie­ktorých zákonov a čl. 9 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadkuNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo toto
 
stanovisko:
 
Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväz­kové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (§ 1 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zá­kona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Keďže Obchodný zákonník poistenie neupravuje, spravujú sa aj vzťahy súvisiace s poistením, ktoré vznikli medzi podnikateľmi ustanoveniami Ob­čianskeho zákonníka upravujúcimi poistenia. Na účely tohto stanoviska nie je potrebné skúmať, či vzťahy takto vzniknuté majú charakter obchodných alebo občianskych záväzkových vzťahov.
Charakter a účel poistného vzťahuvyjadruje predovšetkým § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistnouzmluvousa poistiteľ zavä­zuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistite-ľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Z tohto ustanovenia vyplýva, že poistenie je záväzkový dvojstranný, niekedy viacstranný vzťah, v ktorom tak, ako je to pre občianskoprávne, aj pre obchodné záväzkové vzťahy charakteristické, majú účastníci na oboch stranách vzťahupráva i povinnosti. Práva a povinnosti z poistného vzťahu, predovšetkým právo poisťovne na poistné a právo poisteného na poistné plnenie, ak nastala zmluvou predpokladaná poistná udalosť, vzniká so vznikom poistenia (§ 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného treba vyvodiť, že poistiteľovi nepatrí poistné za obdobie, v ktorom munemôže vzniknúť povinnosť plniť. Vyjadruje sa tým jedna z hlavných zásad úpravy poistenia, že časový úsek, za ktorý má poistiteľ právo na poistné, sa kryje s dobou, po ktorú má poisti-teľ povinnosť poskytovať poistnú ochranu. Poistné je tak svojoupovahouod-platou za to, že poisťovňa poskytuje poistenému poistnú ochranu.
Zásady vyplývajúcez§788ods.1a§795 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú ďalej rozvedené v ustanoveniach § 796 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú režim platenia poistného a jeho zročnosť, v ustanovení § 801 Ob­čianskeho zákonníka, ktoré upravuje dôsledky neplatenia poistného a napo­kon v ustanovení § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, za aký čas má poistiteľ právo na poistné, pričom podľa uvedeného ustanovenia nie je rozhodujúce, či išlo o poistné bežné alebo jednorazové („poistiteľ má právo na poistné za dobudo zánikupoistenia") a či nastala poistná udalosť. Tusa žiada poznamenať, že bežným poistným sa rozumie poistné, ktoré sa platí bežne za dohodnuté poistné obdobia (obdobie dohodnuté poistiteľom a tým, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, za ktoré obdobie sa bude poistné platiť) a jednorazovým poistným poistné, ktoré sa má zaplatiť za celú dobu, na ktorú sa poistenie dojednalo a že ak nie je dohodnuté inak, je bežné po­istné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom za­čiatku poistenia (§ 796 ods. 1a2 Občianskeho zákonníka).
Zásada paralelnosti poistného krytia s právom poistiteľa na poistné sa podrobnejšie rozvádza v ustanovení § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie, na rozdiel od jeho znenia do 31. decembra 1991, túto zásadu bližšie upravuje len ohľadne bežného poistného a to tak, že ak za­nikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť. Zákonodarca upravil túto povinnosť poistiteľa len ohľadne bežného poistného zrejme preto, lebo chcel zvýrazniť, že sa vracia časť bežného poistného, ktoré na rozdiel od jed­norazového poistného sa platí bežne, za dohodnuté poistné obdobia. Pri jed­norazovom poistnom, vzhľadom na úpravuv ustanovení § 803 ods. 1 Ob­čianskeho zákonníka, podrobnejšia úprava ani nie je potrebná. Vzájomný vzťah ustanovenia § 803 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka treba vylo­žiť tak, že odsek 1 upravuje všeobecnú zásadu platnú pre poistenie s jedno­razovým i bežným poistným. Odsek 2 bližšie vysvetľuje podmienky, za kto­rých sa vracia časť bežného poistného pri zániku poistenia pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistné zaplatené.
Zdanlivú výnimkuzo zásady súbežnosti poistného krytia s právom pois-titeľa na poistné upravuje § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V skutoč­nosti však o výnimku z uvedenej zásady nejde. Ak totiž nastala poistná uda­losť, a tým zároveň odpadol dôvod ďalšieho poistenia, došlo k splneniuúčelu poistenia, poistiteľ plnil v plnom rozsahu, a preto poistné bolo plnením pois-titeľa úplne konzumované, takže poistiteľ po stránke poistno-technickej nemá čo vracať. Uvedená zásada platí tak pri poistení s bežným poistným, ako aj pri poistení s poistným jednorazovým s tým rozdielom, že kým pri po­istení s bežným poistným patrí poistiteľovi poistné do konca poistného obdo­bia, v ktorom poistná udalosť nastala, pri poistení s jednorazovým poistným patrí poistiteľovi vždy celé poistné.
Vychádzajúc z uvedeného rozboru ustanovení § 803 ods. 1,2a3 Občian­skeho zákonníka, nie je možné prisvedčiť záveruvyslovenémuv rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 140/03, že v prípade zánikupoistenia s jednorazovým poist­ným z dôvodunezaplatenia poistného podľa § 801 Občianskeho zákonníka má poistiteľ vždy právo na zaplatenie celého dohodnutého poistného. Tento úsudok nevyplýva z § 803 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje iba vrátenie zvyšujúcej časti zaplateného bežného poistného v prípade zániku poistenia pred uplynutím doby, za ktorú bolo poistenie zaplatené a ani z hy­potézy § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právo poistiteľa na celé jednorazové poistné len pre prípad, že nastala poistná udalosť, a tým odpadol dôvod ďalšieho poistenia. Časť vety za bodkočiarkouv usta­novení § 803 ods. 3 Občianskeho zákonníka („jednorazové poistné patrí pois­titeľovi aj v týchto prípadoch celé") možno vykladať len vo vzťahuk časti vety pred bodkočiarkoua aplikovať len pre prípad predvídaný touto časťou vety („ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poistiteľovi ..."), nie však vo vzťahuk odseku2 uvedeného paragrafu upravujúcemu celkom inú hypotézu a dispozíciu.
Opačný výklad by znamenal, že ak zaniklo poistenie pre nezaplatenie poistného, je ten, kto uzavrel poistnú zmluvu povinný platiť poistné napriek tomu, že poisťovateľ už žiadnu poistnú ochranu neposkytuje. Plnenie poist­ného by tak postrádalo akýkoľvek hospodársky dôvod a bolo by v rozpore so zmyslom poistenia, princípom reciprocity a požiadavkouvyváženosti práv a povinností v záväzkových vzťahoch.
Na základe uvedeného treba dospieť k záveru, že ak poistenie zanikne tým, že jednorazové poistné nebolo zaplatené v lehote stanovenej v § 801 Občianskeho zákonníka, má poistiteľ voči tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, právo len na pomernú časť jednorazového poistného za dobu do zá­niku poistenia (§ 803 ods. 1 Občianskeho zákoníka).
 
 
Poznámka: Zákonom č. 526/2002 Z. z. bolo s účinnosťouod 1. januára 2003 zmenené znenie § 801 Občianskeho zákonníka upravujúceho zánik po­istenia ako dôsledok nezaplatenia poistenia v stanovenej lehote. Zmena sa nedotkla § 803 a nemá preto vplyv ani na jeho výklad, z ktorého vychádza stanovisko.