PRVÁ ČASŤ

Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Článok 1
Základné ustanovenia o Najvyššom súde Slovenskej republiky
  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") je najvyšším súdnym orgánom Slovenskej republiky.
  2. Pôsobnosť najvyššieho súdu vykonáva
       a) predseda najvyššieho súdu (ďalej len "predseda súdu"),
       b) podpredseda najvyššieho súdu (ďalej len "podpredseda súdu"),
       c) plénum najvyššieho súdu (ďalej len "plénum"),
       d) kolégiá najvyššieho súdu (ďalej len "kolégiá"),
       e) senáty najvyššieho súdu (ďalej len "senáty"),
       f) sudcovia najvyššieho súdu (ďalej len "sudcovia"),
       g) revízne oddelenie ( § 54 až 61 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len "zákon"),
       h) sudcovská rada,
       i) zamestnanci najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu (ďalej len "zamestnanci").
  3. Najvyšší súd koná a rozhoduje
       a) o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov, Špeciálneho súdu a Vyššieho vojenského súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
       b) o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špeciálneho súdu, najvyššieho súdu a vojenských súdov, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
       c) preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ak vecnú príslušnosť najvyššieho súdu ustanovuje zákon,
       d) spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,
       e) o vecnej a miestnej príslušnosti súdov, o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,
       f) v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.
  4. 4. Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka rozhodnutí").
  5. Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.
  6. Najvyšší súd vykonáva vnútorné revízie podľa § 54 až 61 zákona .

Článok 2
Rozvrh práce najvyššieho súdu
  1. Činnosť najvyššieho súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v rozvrhu práce najvyššieho súdu (ďalej len "rozvrh práce") na kalendárny rok.
  2. Rozvrh práce obsahuje najmä
       a) zaradenie sudcov do jednotlivých kolégií a určenie senátov, sudcov a vyšších súdnych úradníkov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na najvyšší súd,
       b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu, ďalších sudcov a asistentov senátu, resp. sudcu; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,
       c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,
       d) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu, a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,
       e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa vyskytnú výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,
       f) spôsob prideľovania vecí jednotlivým senátom, ak nemožno využiť technické prostriedky a programové prostriedky v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,
       g) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,
       h) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví zákon.

Článok 3
Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce
  1. Ak nie je ustanovené inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
  2. Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému aspoň z dvoch senátov.
  3. Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie vecí v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
  4. Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
       a) dlhodobej, šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
       b) zmeny v obsadení súdu sudcami,
       c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov, a
       d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vylúčený. Kto je zákonným sudcom na najvyššom súde, je ustanovené v článku 38.
  5. Rozvrh práce a evidencia prideľovania vecí na prejednanie musia zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá oprávnená osoba mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
  6. Ak bude na najvyššom súde vec, ktorá bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená tomu senátu, ktorému bola pôvodne pridelená. Ak taký senát v pôvodnom zložení už neexistuje, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
  7. Konečný návrh rozvrhu práce prerokúva predseda súdu so sudcovskou radou najvyššieho súdu (ďalej len "sudcovská rada").


Článok 4
Tvorba rozvrhu práce
  1. Rozvrh práce zostavuje predseda súdu na návrh predsedov kolégií tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov. Rovnomerným zaťažením sa rozumie prideľovanie vecí, ktoré zohľadňuje nielen počet, ale aj obťažnosť pridelených vecí.
  2. Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce predtým, než ho predloží sudcovskej rade, prerokovať so sudcami. Predseda súdu môže poveriť predsedu kolégia, aby prerokoval návrh rozvrhu práce so sudcami príslušného kolégia; povinnosť podľa prvej vety sa v tomto prípade neuplatňuje.
  3. Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov podľa odseku 2.
  4. Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.
  5. Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
  6. Zmeny a dodatky k rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.
  7. Predseda súdu zabezpečí rozvrh práce každému sudcovi.
  8. V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.
  9. Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné; zverejňujú sa aj na internete.