Prerušenie konania senátu správneho kolégia NS SR

Prerušenie konania senátu správneho kolégia NS SR25.01.2017 - Bratislava, pdf
Tlačová správa

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 24. januára 2017 uznesenímprerušil konanie v právnej veci navrhovateľa Rezu M. proti odporcovi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 25. 4. 2016, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. augusta 2016 a predkladá Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie nasledujúce prejudiciálne otázky:

1. Má sa čl. 46 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len „procedurálna smernica“) vykladať tak, že vnútroštátny súd posudzujúci dôvodnosť potreby medzinárodnej ochrany žiadateľa, môže z dôvodu predchádzajúceho opakovaného zrušenia zamietavého rozhodnutia a vrátenia veci späť správnemu orgánu na základe opakovaného úspešného opravného prostriedku, ktorý sa tým javí ako neúčinný, sám rozhodnúť o jej udelení žiadateľovi, i keď z domácej právnej úpravy takáto právomoc nevyplýva?

2.  Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, vzťahuje sa takáto právomoc aj na odvolací (najvyšší ) súd?
 
Navrhovateľ Reza M. konvertoval na kresťanskú vieru, za čo mu v krajine pôvodu hrozí trest. Požiadal Migračný úrad o udelenie medzinárodnej ochrany, ktorý vo veci jeho žiadostí o udelenie azylu vydal sedem rozhodnutí o jeho neudelení. Na opravný prostriedok podaný navrhovateľom Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24. augusta 2016 preskúmavané rozhodnutie potvrdil. Z  priebehu konania o navrhovateľovej žiadosti vyvstáva otázka, či v prípade opakovaného záporného stanoviska správneho orgánu k žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany, ktoré tento vydal aj napriek zrušujúcim rozhodnutiam vnútroštátnych súdov, možno opravný prostriedok, ktorý vnútroštátna právna úprava navrhovateľovi poskytuje, považovať za účinný v zmysle požiadavky článku 46 ods. 3 Procedurálnej smernice. Javí sa preto, že výklad, podľa ktorého je úlohou vnútroštátnych súdov iba posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o neudelení medzinárodnej ochrany s možnosťou takéto rozhodnutie v prípade zrušenia iba vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, bez toho aby samotný vnútroštátny súd rozhodol o otázke potreby medzinárodnej ochrany a súčasne za predpokladu, že správny orgán opakovane rozhodne o neudelení medzinárodnej ochrany, je odporujúci účelu dotknutého článku Procedurálnej smernice. Takto vzniknuté výkladové nejasnosti komunitárneho práva viedli senát Najvyššieho  súdu k položeniu hore uvedených prejudiciálnych otázok.
 
Oddelenie komunikácie s verejnosťou